Osídlenie v oblasti obce Čereňany, ktorá patrí k obciam ležiacim v južnej časti Hornonitrianskej kotliny, dokazuje hradisko objavené a podpísané Štefanom Janšákom v roku 1928 v Zborníku „Novoobjavené hradiská slovenské“. Podľa archeológov a historikov možno položiť hradiská do obdobia 4. – 5. storočia pred naším letopočtom. Prvá písomná zmienka o obci Čereňany je z roku 1329. Obec bola v tom období príslušenstvom Bojnického panstva. Keď bol postavený hrad Sivý kameň, stala sa súčasťou jeho panstva, čo okrem iného dokazuje písomná zmienka z roku 1388.

V obci sa zachoval dodnes kostol sv. Márie Magdalény. Bol postavený okolo roku 1440 v gotickom slohu s prvkami pozdnej gotiky, prestavaný v rokoch1651, 1710 a v roku 1876 bola vykonaná jeho generálna oprava. Už pri oprave v roku 1710 bol zbarokizovaný. Hlavný oltár bol postavený v empírovom slohu. Jeden zvon vo veži pochádza z roku 1818 a druhý z roku 1921. V roku 1974 bola vybudovaná nová elektroinštalácia a bolo namontované žiarivkové osvetlenie. V roku 1983 bolo nainštalované elektrické vykurovanie a vroku 1987 bol pokrytý medeným plechom. V roku 1996 bola vykonaná generálna oprava fasády kostola.

Ďalšou historicky významnou stavbou, ktorá sa zachovala, je kaštieľ. Bol postavený okolo roku 1640 ako stavba južného kastelu so štyrmi okrúhlymi vežami na rohoch.. Mal pôvodne charakter opevnenej stavby a bol obklopený vodnou priekopou. Pri ďalších stavebných zásahoch bol jeho vzhľad zmenený v klasicistickom štýle, s lyzénami a stredným ryzalitom. Majiteľmi kaštieľa boli pôvodne Majthényiovci, neskôr Hunyadiovci. V závere 19. stor. ho vlastnila rodina Kaltenbachová, neskôr grófka Shemper. Pred 1. svetovou vojnou ho vlastnil Edmund Vépy Wongronitsch. Ako zbytkový veľkostatok (jeho súčasť) bol kaštieľ po roku 1920 predaný JUDr. Metodovi Bellovi, prezidentovi Zemědelskej rady na Slovensku. Rodina Bellovcov vlastnila kaštieľ do roku 1949. Po roku 1950 v ňom bolo riaditeľstvo Štátneho majetku, od roku 1955 v ňom sídlil do roku 1992 Miestny národný výbor Čereňany. V reštitúcii bol kaštieľ vydaný oprávneným osobám rodiny Bellovcov – vnukom pôvodného majiteľa, ktorí ho následne predali firme XANDRA, s. r. o. Táto firma vykonala generálnu opravu kaštieľa. V súčasnej dobe sa v kaštieli nachádza reštaurácia AFRODITA.

Ďalšou zachovanou stavbou v obci, ktorá je svedkom histórie obce, je mlyn na Žiarskom potoku. Už v roku 1659 bolo zmluvou riešené užívanie vodného mlyna, ktorý bol majetkom paulínskeho kláštora sv. Jána Krstiteľa v Horných Lefantovciach. Ďalšia zmluva bola uzavretá medzi kláštorom a Ondrejom a Ladislavom Hunyadiovcami v roku 1718. Výška árendy sa vtedy upravila z pôvodných 9 zlatých na 20 zlatých ročne. Hunyadiovci sa vtedy zaviazali udržiavať mlyn v dobrom stave. Možno aj vďaka ustanoveniam vtedajšej zmluvy sa mlyn zachoval a je v prevádzke dodnes.

Súčasťou hospodárskych budov panstva patriaceho ku kaštieľu bol majer a to spolu s budovou, ktorá sa volala „majer“ a slúžila na ubytovanie bírešov a nádenníkov na panstve. Táto budova sa zachovala do roku 1992, kedy následkom podmáčania základov spadol celý predný múr a musela byť z dôvodu bezpečnosti obyvateľov asanovaná.

Zoznam richtárov, predsedov a starostov obce od najstarších čias do súčasnosti: